Smäd po spiritualite a súvis s vďačnosťou

Pridané do od admin

Krátky výber myšlienok z prednášky brata Davida Steindl-Rasta v Bratislave

V tomto článku prinášame krátky výber myšlienok z prednášky brata Davida Steindl-Rasta na tému Smäd po spiritualite, ktorá sa konala pod záštitou Teologického Fóra a vydavateľstva Petrus 12. Júna 2019 v Bratislave. Videozáznam z  dvojhodinovej prednášky nájdete na konci článku.

Čo vlastne hľadáme, keď hľadáme spiritualitu? Slovo spiritualita pochádza z latinčiny a znamená „byť nažive.“Spiritus“ znamená dych, dych života a spiritualita je plnosť života. Je to plnosť života na všetkých úrovniach. Niekedy máme pocit, že spiritualita je niečo tam hore, avšak začína naším telom. Ak nie ste naozaj nažive vo svojom tele, nemôžete byť spirituálny. Spiritualita teda znamená plnosť žitia. Keď sme naplno živí, sme aj plní radosti, a to je niečo, po čom všetci túžime. Radosť je špeciálny druh šťastia. Hovoríme, že hľadáme šťastie. Ale vieme, že šťastie prichádza a odchádza a my chceme šťastie, ktoré trvá. Radosť je šťastie, ktoré nezávisí od toho, čo sa deje. To je ten druh šťastia, ktorý hľadáme – šťastie, ktoré trvá a nezávisí od toho čo sa deje.

Ako však nájdeme túto radosť? Každý z nás už zažil momenty tejto „trvalej“ radosti. A je veľmi dôležité, aby sme si tieto momenty pamätali, pretože to boli naše naozaj spirituálne momenty. Momenty, kedy sme boli plní života. Spýtajme sa každý sám seba, kedy som naposledy zažil moment, keď som bol naozaj radostný? Bez ohľadu, na čo ste si spomenuli, tento moment bol tiež momentom, keď ste boli plní vďačnosti. Keď ste vďačný, ste plný radosti.

“Keď ste vďačný, ste plný radosti”

Často si to však spájame nesprávnym spôsobom. Myslíme si, že keď sme plní radosti, máme všetky dôvody byť vďačný, ale ono je to naopak. Všetci poznáme ľudí, ktorí majú všetky dôvody byť radostní a šťastní, ale nie sú. Prečo? Lebo nie sú vďační. Majú všetko, no chcú viac. Avšak taktiež určite poznáme aj ľudí, ktorí majú problémy a predsa sú plní radosti tak, že z nich radosť priam žiari. Prečo sú radostní? Lebo aj uprostred problémov vedia byť vďační.

“Vďačnosť je kľúčom ku šťastiu, ktoré nezávisí na okolnostiach “

Keď sa naučíme vnímať, že máme dostatok, sme na dobrej ceste naučiť sa byť spirituálny a mať z toho radosť.

3 príchute vďačnosti- s priateľmi nás baví život!

Pridané do od Mária Bublincová

Vďaka Vám čokoláda chutí sladšie, káva je hrejivejšia, vínko opojnejšie, tráva zelenšia, slnko jasnejšie, a keď zapadne, vy sami svietite ako hviezdy.

Ste to vy, milí a drahí priatelia, ktorí pravidelne “otravujete”,  a tak dávate našim každodenným drinkom tú správnu šťavu a rôzne osviežujúce príchute. Či už je to Mojito, Cuba Libre alebo klasická kofola, každý ste originálnym prínosom.

Keď naše srdce stráca rytmus, vy nám oživujete tie správne tóny nášho funky-pop-vážneho a akéhokoľvek obľúbeného štýlu nášho pestrofarebného života. S Vami môžeme tancovať na hudbu, aj keby ju nikto iný nepočul, zomierať od smiechu ako blázon bez seriózneho udávania objektívne relevantného dôvodu, spievať vymyslené piesne či pokrikovať tajné prezývky, ktorých význam vlastne nikto nechápe.

“Keď sa niečo podarí alebo nepodarí, keď počujem smiešny vtip alebo vidím niečo bizarné, si prvá osoba, ktorej o tom chcem povedať.” (Samantha Young)

Ľudia s rovnakou „mentálnou poruchou“ alebo rovnako “normálni”, nie je to vlastne jedno? Je nám spolu skvelo! Tieto riadky sú špeciálnym spôsobom venované len a len Vám.

1. Zdieľanie spoločných zážitkov

„Najdrahšia starožitnosť je starý priateľ.” (neznámy zdroj)

Každé priateľstvo má svoj príbeh. Niektoré však majú doslova celú históriu. Priateľ, ktorý nás sprevádza celým životom, a vieme, že pred ním môžeme otvoriť svoju knihu na ktorejkoľvek kapitole, je na nezaplatenie. Tu sa dá hovoriť o tom, že nás má niekto skutočne rád. Aby sme mohli mať niekoho radi, musíme predsa vedieť, kým človek skutočne je. Nehovoriac o tom, že takýto priateľ sa nemalým spôsobom podieľal na tom, kým ste teraz.

„Musíme ostať priateľmi navždy, lebo už vieš toho príliš veľa.” (neznámy zdroj)

Dôvera a vernosť sa buduje časom a čas samotný je ten, čo overuje hĺbku vzťahov. Dokonca aj keď sa nevidíme každý deň, vieme, že tam žije niekto pre nás a my preňho. Nepochybujeme, že naše duše sa opäť stretnú v nekonečných rozhovoroch. Táto spriaznenosť je pre nás tak vzácna, že sa o ňu nenecháme pripraviť. Môžeme sa o ňu kedykoľvek oprieť.

„Verný priateľ je ako mocná pevnosť. Kto takého nájde, nájde poklad.” (Biblia)

2. Zábava a relax

S priateľmi si užijeme život! Okrem tých dlhodobých, sú tu noví úžasní ľudia. Život nám ich posiela do cesty. Niekedy ich spoznáme len tak na obede v práci alebo pri špeciálnych príležitostiach a akciách. Môžeme stretnúť niekoho, s kým zrazu preskočí iskra sympatie. Máme toľko spoločného, akoby sme sa poznali roky a náhle vznikne medzi nami krásne porozumenie. Takýto priatelia sú osvieženiami pre náš život. Svojimi zaujímavými osobnosťami otvárajú nové obzory.

„Jeden úsmev môže začať priateľstvo. Jeden pohľad môže zachrániť vzťah. Jedna osoba môže zmeniť tvoj život.”  (Power of positivity)

Je skvelé stretať nových fascinujúcich ľudí.  Ešte lepšie je však, keď takéto spontánne kamarátstvo pretrvá. Takto sa obohatia aj staré drahocenné priateľstvá, ktoré stále ostávajú ako poklad v našich životoch. V každom prípade, pri nefalšovaných priateľoch sa vieme uvoľniť, byť sami sebou bez zábran. Je s nimi neskutočná sranda a skutočná pohoda.

„Buď sám sebou, rob, čo máš rád. Správni ľudia prídu do tvojho života a ostanú.”  (Power of positivity)

3. Podporovanie sa v raste a záujmoch

Akýkoľvek priateľ to je, vždy sme niečím veľmi podobní a niečím veľmi odlišní. A práve to je priestor na obohatenie. V tom, čo nás spája, sa vieme vzájomne podporovať. Môžeme si tak doslova vytvoriť „erb“ nášho priateľstva. Nájsť niečo, čo ho charakterizuje a vieme, že v tom nie sme sami.

V odlišnostiach sa vieme dopĺňať a inšpirovať. Dokonalý deň sa môže začať ráno horúcou kávou a zakončiť ho môže studené vínko na večer. Po sladkej malinovke sa nám žiada ideálne minerálka bez príchute, po slanom sladké a na sladkom koláči možno aj kyslé kúsky ovocia. Tak aj v priateľstve sa niekedy žiada spontánna povaha doplniť rozvážnosťou, výbušnosť pokojom, neskrotná kreativita ohraničiť reálnymi organizačnými možnosťami a premyslené body programu ozvláštniť nepredvídateľným dobrodružstvom.

V každej kombinácii prichutí však praví priatelia veria v nás, podporujú naše nápady a zaujímajú sa o naše plány. Nie len vtedy, keď majú čas. Vtedy, keď si ho spravia výhradne pre jednu zo svojich priorít – pre nás. Vedia sa podeliť. Chcú dobro a šťastie toho druhého. Vzájomne tak pre seba vytvárajú kus raja, oázu šťastia, bar, čajovňu aj letnú terasu, s tými najlepšími drinkmi a skvelou hudbou.

Tak akým drinkom si Ty?

„Buď priateľom, akého by si chcel mať.” (neznámy autor)

“Dúfam, že nikdy nezabudneš na to, že si máš veriť. Dúfam, že si vždy budeš vedomý toho, že existuje niekto, kto ťa má rád. Nech robíš čokoľvek a nech ťa život zoberie kamkoľvek dúfam, že si necháš v sebe kúsok zo mňa. ” (neznámy autor)

„Priateľ je niekto, kto pozná tvoju minulosť, zdieľa tvoju prítomnosť a verí v tvoju budúcnosť.” (neznámy autor)

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac v našom predchádzajúcom blogu – https://budvdacny.sk/3-povzbudenia-k-vdacnosti-nemusime-sa-nechat-zabit/ a takisto aj v nasledujúcom, na ktorý sa už teraz môžeme tešiť. 😉

Nech nás vďačnosť sprevádza! 🙂

3 povzbudenia k vďačnosti – Nemusíme sa nechať zabiť!

Pridané do od Mária Bublincová

„Čo nás nezabije, to nás posilní!”…alebo psychicky zruinuje?

 
Život prináša ťažkosti, tak ako vojna delové paľby. Vybuchujúce míny sa nepýtajú, či je to dobrý človek a či si to zaslúži. Takisto ani problémom, či ohrozeniam sa nikto z nás nevyhne. Dokonca, nikto z tohto života nevyviazne živý!

Morbídnejší je však fakt, že po tejto zemi chodia „zombie“, čo nežijú už roky pred vlastnou smrťou, naháňajúc sa do práce a domov, ponorení len do obrazoviek. Poznáme však osobnosti, ktoré už v meste nestretneme, a predsa žijú naplno. Ba ožívajú čoraz viac v našich mysliach, srdciach a možno aj na iných krásnych miestach, ktoré ľudské oko neuvidí a uschne tam každá vyronená slza. Čo teda spôsobuje rozdiel medzi týmito ľuďmi?

1. Možnosť zlepšovať sa

Je bolesť zlá? Otázka znie zvláštne, že? Bolesť je síce nepríjemná skúsenosť, no práve ona často informuje o probléme. Napríklad rakovina vo včasných štádiách nebolí, a to je dôvod, prečo býva často odhalená neskoro.

Takisto aj psychická nespokojnosť v nás vyvoláva túžby. Núti nás neostávať na mieste, kde by sme sa zrejme nemali dobre. Snažíme sa hľadať viac. Tak na sebe pracujeme, posúvame sa a dosahujeme progres. Nespokojnosť môže byť aj cesta, ako ísť za svojím, pýtať si, čo nám patrí a naučiť sa asertivite. Možno práve ona nás vyťahuje z komfortnej zóny a pomáha prekonávať svoje limity.

„Zlaté medaily nie sú naozaj vyrobené zo zlata. Sú vyrobené z potu, rozhodnosti a ťažko nájditeľnej zliatiny odvahy.“ (Myšlienky bežca)

Čo ak chodenie po hrane nám ukazuje nové obzory? Tak ako stres môže byť negatívny- distres, tak môže byť aj pozitívny- eustres. Určitá dávka stresu je aj zo psychologického hľadiska pre život potrebná. Nie nadarmo sa hovorí: „Slnko sa s dažďom musí striedať, aby sa všetkému dobre darilo. “

2. Nové začiatky

Bezmocne ležíme a plačeme. Okolo nás spustošené prázdne bojisko a takisto aj naše srdce. Tie straty nevieme spočítať a možno by sme dali aj vlastný život, aby sme neprišli o to, čo sme milovali. Milovaný človek, dobrá práca alebo miesto, ktoré sme mali radi. Prišiel už bulvárom predpovedaný koniec sveta?

Pravdepodobne len koniec tohto boja a čas konečne nastoliť pokoj a mier vo svojej duši. Ďakujme za to, že sme to mohli zažiť. Za privilégium, že nám bolo dopriate úprimne milovať. Nie je sa za čo hanbiť a nie je čo ľutovať. Niekedy nás dokonca bolesť druhého môže bolieť viac ako vlastná. Máme právo smútiť, byť unavení a spamätávať sa z toho všetkého.

Potom si však utrime slzy a postavme sa znova v plnej sile pred nové výzvy a nové začiatky. Tešme sa, keď včasne zistíme, že naša krásna cesta nebola tá, po ktorej sme mali pokračovať. O čo krajšia nám bude pripadať tá pravá, čo na nás ešte len čaká? Všetko má svoj zmysel. Prehodnoťte taktiku svojho boja, ale nenechajte sa prevalcovať neustálym premýšľaním. Kráčajme ďalej po tejto lekcii múdrejší a silnejší.

3. Nachádzanie opory

Ako sa hovorí: „Keď zapadne slnko, vidno hviezdy.” Nezabúdajme teda hľadať hviezdy práve vtedy,  keď nám je ťažko. Verme, že okolo nás je veľa dobrých ľudí a priateľov, ktorí nám radi poskytnú oporu. Práve o to vzácnejší sú títo ľudia, čo pri nás stoja, aj keď nie sme zrovna pozitívna kopa zábavy a smiechu.

A práve vďaka tomu, čím sme si prešli, môžeme aj my žiariť ako hviezda pre temnotu druhých. Rovnako je to skvelá príležitosť odreagovať sa príjemnými aktivitami, čo nás bavia a možno aj objaviť v sebe nové záľuby a talenty. Možno práve ťažkosti a dobrák čas nám ukážu, na čom v živote naozaj záleží.

Môžete objaviť silu a odvahu, o ktorej ste ani netušili, že vo vás už dávno prebýva. Raduje sa ten, čo vidí pohár poloplný, a nie poloprázdny. Šťastný človek, čo nájde oporu v niečom, čo ho presahuje. Pretože pravé šťastie by podľa mňa malo byť dostupné rovnako pre všetkých. Šťastie by malo byť niečo, čo nám nikto a nič nemôže vziať. 🙂 

” Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky, lebo to bude iba okamih. Moja dôvera rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko.” Zdenka Schelingová


Dobrá správa je, že výber je na nás. Chceme sa nechať zabiť alebo posilniť? Môžeme bojovať dobrý boj a stávať sa silnejšími, lepšími a statočnými bojovníkmi. Môžeme trpieť, môžu nás ničiť, ale ak nechceme, nikdy nás nedostanú definitívne!

„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.”  (Saul Tarzenský)

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac v našom predchádzajúcom blogu –  https://budvdacny.sk/4-vyzvy-na-vdacnost-nebojme-sa-bitky/a takisto aj v nasledujúcom, na ktorý sa už teraz môžeme tešiť.  🙂

Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉

4 výzvy na vďačnosť – Nebojme sa bitky!

Pridané do od Mária Bublincová

„Vpred!” zaznel hlasný výkrik a už sa všetko okolo nás mihá v chaose a kriku. Naše srdce bije ako nekontrolovateľný zvon a rozum sa snaží uchopiť to, čo sa práve deje.


Jednou rukou odhodlane dvíhame meč, kým druha v strachu zviera štít. Zaháňame sa okolo seba, ubližujeme a razíme si cestu, kým nás celých zachvacuje bodavá, palivá bolesť zo všetkých strán. Krvácame, padáme, šliapu po nás, a potom povstávame, kryjúc si rany. A potom znova a znova. Aj takéto chvíle prináša život.

1. Schopnosť prijímať nedokonalosti

“Teší ma, pán/pani dokonalá!” Chvála Bohu, že takí nie sme. Znie to síce lákavo a možno si často aj vyčítame naše dlhodobé nedokonalosti. Zamyslime sa nad tým ale ešte raz- nezaklikli by sme predsa okienko “ Som robot”- sme ľudia.

Aj ten najúžasnejší človek má kopu nedostatkov. A odkiaľ by sme brali tak príťažlivú a nevyhnutnú pokoru? Pokoru – pravdu o sebe. Uvedomenie si nie len našej šikovnosti, ale aj našich nedostatkov. Tá spôsobuje, že sú to práve veľké osobnosti, čo  dokážu dať pocítiť druhým, že aj oni sú dôležití a tiež sa veľkými môžu stať. Takí ľudia sú tí, čo sú skutočne hodní obdivu.

A ako by vyzerali vzťahy, keby sme mali falošný pocit, že si vystačíme sami? Odkiaľ by sme mali súcit a pochopenie pre slabosti druhých? Koniec koncov, kto by chcel mať vzťah s nadčlovekom? Chceme človeka, ktorý prežíva a chápe zlyhania podobne ako my.

„Svetlo je ľahké milovať. Ukáž mi svoju temnotu.” (Joker)

2. Schopnosť zvládať prekážky

Ups, pekne sa to pokašľalo. A dobre nás to štve, sme smutní a možno nevieme ako ďalej. Nebol to plán a teraz z toho sklamania a neúspechu musíme vybrodiť. A práve to je ten dôvod na vďačnosť. Pri vstavaní a predieraní sa cez ťažkosti sa učíme tomu, bez čoho by nás raz rozdrvili. Schopnosť riešiť problémy, hľadať iné cesty, nezľaknúť sa prekážok a hlavne nevzdávať sa.

Snažme sa postupovať podľa známej myšlienky: „Jediný, s kým sa môžeš porovnávať, si ty teraz a ty predtým.” Ak sa obzrieme späť, zbadáme, že prekážky, ktoré sa nám zdali nemožné na zdolanie sú už dávno za nami. Čo nám bráni dosiahnuť to, čo teraz vyzerá nedosiahnuteľne? Možno keď sa naučíme vykročiť v ústrety prekážke, zistíme, že nie je taká hrozná ako z diaľky.

3. Učíme sa trpezlivosti a láske

Aj keď jeden z najťažších bojov je postaviť sa vlastným chybám, pekne sťažovať nám to môžu aj druhí ľudia. Rania nás hlboko a presne, no väčšinou nechcene. Často sú to ľudia, ktorých si pripustíme najbližšie a pri ktorých si dáme dole brnenie, čo spôsobuje väčšie riziko zraniteľnosti.

Nie je to vždy, ako sme si predstavovali a stojí nás námahu hľadať si k sebe cestu. Ďakujme práve za zrkadlo, ktoré nám nastavia a my máme možnosť obrusovať miesta, kde sme vo vzťahoch ostrí. Ťažko si predstaviť lepší tréning na soft skills, ako sú komunikácia, trpezlivosť a tolerancia. A nakoniec, učia nás tomu snáď najdôležitejšiemu – skutočnej láske.

Niekedy sa stane, že si ľudia ubližujú zámerne. Ak nám niekto nechce dobre rovnako ako my im, je čas učiť sa opatrnosti – komu veriť a komu nie. Aj keď nás zaplavujú rôzne emócie a možno aj chuť pomstiť sa, nič nepomôže viac ako odpustenie. Možno nám pomôže aj uvedomenie si, že správanie sa druhých je väčšinou len odrazom ich vlastného vnútra. Možno len sami s niečím bojujú a momentálne prehrávajú. Schopnosť zaželať všetko dobré tým, ktorí nám ublížili, nás robí slobodnými. A toto je už vyšší ideál lásky – láska pre všetkých, bez podmienok.

4. Schopnosť oceniť a podeliť sa

Niekedy je to samotné bojisko, čo nás ničí. Chlad, búrka, hlad a smäd ( či už fyzický alebo psychický). Môže sa stať, že budeme mať nedostatok toho, čo potrebujeme. Či už nie sme spokojní s prácou, ubytkom, stavom nášho účtu alebo nedostatkom lásky a pochopenia. Sú ľudia, ktorí sa ocitnú dlhodobo bez jedla a strechy nad hlavou alebo v úplnej osamelosti. Ani nehovorím o ľuďoch, ktorých jediné želanie je byť zdraví. Povieme si hrozné a najlepšie o tom ani nepočúvať. Čo vyrieši zakrývanie si očí?

Otvorme svoje srdce aj náruč pre tých, ktorým život nedal toľko, čo nám. Nikdy sami nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc. A možno tak pochopíme, že problém nesprávneho odtieňu laku na nechty nie je taký problém, ako rana so smrteľnou infekciou. Nebuďme rozmaznaní! Ak sme zakúsili chvíľkový nedostatok, je to šanca omnoho viac si vedieť vážiť a oceniť veci.

Liečme rany a mŕtve miesta, ktoré každý z nás má. Môžeme chvíľkami prehrávať, ale ak máme pri sebe tú správnu posilu, vieme, že už sme zvíťazili! Tak nech znie odhodlané: „Vpred!”

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac. V našom predchádzajúcom blogu – https://budvdacny.sk/7-dovodov-na-vdacnost-zijeme-hrozne-skvely-pribeh/ a takisto aj v nasledujúcom, ktorý bude pokračovaním tohto – „ 3 výzvy na vďačnosť – Nemusíme sa nechať zabiť!“.  🙂


Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉

7 dôvodov na vďačnosť- žijeme hrozne skvelý príbeh!

Pridané do od Mária Bublincová

 

Vážne? Áno, taký je život. Niekedy hrozný a niekedy skvelý.

Za každých okolností, príbeh každého z nás je unikátny a stojí za to!

Je lepší ako film, a ty alebo ja máme tú česť vystupovať v ňom

ako hlavná postava bez toho, že by sa nás niekto pýtal.

Ako to prežiť? Radšej si to poriadne užiť! 😉

  1. Originalita našich talentov

To podstatné máme v sebe. Všetko ostatné sú iba prostriedky. Každý z nás sa narodil

so špecifickými schopnosťami. Talenty často ale ostávajú zakopané. Často je to

preto, lebo nám už bolo povedané, že na to nemáme. Možno sme sa aj sami rýchlo

znechutili. Tak sme sa “zbytočne” nepokúšali. Čo keby sme si dovolili vyjsť zo svojej

komfortnej zóny? Čo keď sa pokúsime o niečo nové? Celkom reálne hrozí, že tak

objavíme niečo, čo už dlho potláčame – to najlepšie v nás. Či už je to progres vo svojej

profesii alebo venovanie času tomu, čo nás teší. Môže to byť talent na hudbu, šport,

učenie sa cudzích jazykov alebo pokojne netypická “super” schopnosť, ktorú ani

nevieme pomenovať, ale vieme, že nás posúva vpred. Nemusíme vlastniť plášť

neviditeľnosti, ani byť rýchlejší ako guľomet. Dôležité je poznať svoju osobnosť, svoje

silné a slabé stránky. Vedieť, na čo byť hrdí a na čom popracovať. A keď budeme

žiť svoj život, počúvať hlas srdca, budeme plniť svoje poslanie, pretože nikto iný to

nebude môcť robiť tak ako my. Nikto nebude vedieť rozprávať, písať, kresliť,

pohybovať sa, smiať sa a rozmýšľať ako my.

Alebo vyrábať takéto skvelé bonbóny ako moja teta. ?

Tak môžeme byť prínosom pre seba aj pre spoločnosť!

  1. Naše telo je ohromujúce

Koľko ľudí má komplexy zo svojho tela kvôli tomu, ako vyzerajú. A je zarážajúce,

koľkí sa tvária, ako keby mali moc diktovať, čo je krása. Vo svojom obmedzenom

myslení zostávajú ale pri tuctovosti a úplne na povrchu. Ja si len dovolím tvrdiť, že

každému sa páči niečo iné. Ale snáď všetkým sa páči to, čo funguje a je zdravé. Preto

sa tešme z toho, ako naše telo perfektne funguje. Nemusíme vyzerať ako z katalógu,

ani byť sto percentne zdraví, aby sme sa o to snažili.

Starajme sa o seba a robme všetko tak, aby sme sa dobre cítili, a potom budeme aj

dobre vyzerať. Šťastie predsa vidno aj navonok – v našej tvári, upravenosti, v postoji

a pohyboch nášho tela. Aspoň tým správnym ľuďom sa páčiť budeme. Predstavme

si, že v hrudníku máme pumpičku, ktorá vydá za život okolo 2,5 miliardy

rytmických sťahov. A spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km (obvod

rovníka je 40 075 km). Tajomný zhluk miliárd nervových buniek, ktorý váži

približne 1, 5 kg, rozhoduje o našich myšlienkach, nálade, pohybe a celej našej

osobnosti. To je len malá zmienka o tom, akí neobyčajne obdivuhodní, výkonní, ale

súčasne aj krehkí a zraniteľní sme.

  1. Zážitky a pekné spomienky

Kto z nás by aspoň na chvíľu netúžil mať doma stroj času a zopakovať si niektoré z

chvíle minulosti? No môžeme teraz na chvíľu zastaviť čas vo svojej mysli. Ako dieťa

stojíme pred vianočným stromčekom s očkami rozžiarenými od blikajúcich svetielok,

tešiac sa na darčeky. Inokedy stojíme na vrcholci tatranského štítu a vychutnávame si

výhľad na okolité kopce, dýchame svieži vzduch a smejeme sa s kamošmi. Možno

práve ležíme na pláži s dobrým drinkom v ruke. A možno sme sa len z chuti nechali

unášať svojou top pesničkou alebo pizzou v obľúbenej reštaurácii. Čo keby sme

takéto momenty nosili v sebe čo najdlhšie? Snažme sa vrývať si ich hlboko do srdca

a pripomínať si ich. Skúsme pochopiť, že sú jedinečné, nie sú samozrejmosťou a

majú vplyv na náš život. Takisto ako ťažkosti, ktoré si niekedy pripomíname až

príliš často.

  1. Neopakovateľnosť prítomného okamihu

Tu a teraz. Naplno. Plnými dúškami si vychutnávajme pohľad na tú plynúcu rieku

hodín a dní. Možno dostaneme chuť do nej skočiť a cítiť jej vodu po celom tele. Aj

preto, lebo si uvedomíme, že tej istej vody sa už nemôžeme dotknúť druhýkrát.

Celých nás to vťahuje ako vír, keď si predstavíme tú hĺbku a neprežívame situáciu

len povrchne. Nevieme od nej odtrhnúť zrak, keď vidíme, ako elegantne sa kĺžu lúče slnka po jej

hladine a vlnky nás veselo nadhadzujú. Táto chvíľa sa už nezopakuje. Ďakujme za to,

čo máme a tešme sa, kým to máme. Všímajme si aj malé detaily a objavíme množstvo

krásnych dôvodov, prečo byť šťastným práve dnes. Je to jedinečná príležitosť konať

aj zastaviť sa, prijímať aj dávať, a čokoľvek ovplyvniť. Prítomná chvíľa je svojím

spôsobom všetko, čo máme. Buďme naplno sústredení v prítomnom okamihu,

pretože minulosť už nezmeníme a budúcnosť, ktovie, či príde. Ak niečo rozhoduje o

našej budúcnosti, je to činnosť, ktorej sa práve venujeme. V tejto chvíli nič nie je

dôležitejšie ako miesto, kde sa nachádzame a človek, ktorý stojí pred nami. Nič nie je

náhoda. Ani to, že sme tu a teraz. Koľko ľudí sa nedožilo tohoto dňa, a čím sme si to

zaslúžili zrovna my?

  1. Možnosť zmeniť budúcnosť

Nevieme, čo stojí pred nami, ale môžeme sa rozhodnúť, ako sa k tomu postavíme.

Ak máme cieľ, cesta sa nájde. No, ak nevieme, kam sa chceme dostať, možno je

vlastne celkom jedno, kadiaľ sa vyberieme, či nie? Preto je dôležité mať plány a cieľ.

Dovedú nás tam naše sny, túžby a zároveň je to miesto, kde nás svet potrebuje.

Nebojme sa snívať vo veľkom, aj keď sa všetky naše sny neuskutočnia spôsobom,

aký si predstavujeme. Nebojme sa “updatnúť” naše sny, ak sa situácia vyvinie inak.

Často nám budúcnosť prinesie situácie, o ktorých sa nám ani len nesnívalo. Niekde

som počula, že budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov, alebo ak chceme,

tým, ktorí sa “neposerú”.

  1. Možnosť spoznávať pestrosť sveta

Poobzerajme sa teraz okolo seba. Svet je krásny a ponúka veľa možností – stále je, čo

objavovať. Preto je dobré zahodiť predsudky a otvoriť sa mu. Zároveň je dobré a

náročné vedieť si aj vybrať. Inšpirujme sa a nechajme si poradiť. Vychutnávajme si

umenie, kvalitné filmy, čítanie kníh, spoznávanie nových ľudí či rôznych kultúr.

Teraz tak moderné cestovanie nám otvára nové obzory a ponúka možnosti, o ktorých

sme doteraz netušili. Možno jeden výlet úplne zmení náš pohľad na svet.

Zistíme, že slovo “normálny” je relatívny pojem.

Nechajme sa fascinovať krajinami, zabudnutými miestami, históriou a myslením iných ľudí.

Spoznávanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ak ho nechceme premárniť.

Pocit neistoty z neznáma prináša zároveň aj pocit, že všetko je možné. Naše krídla

slobody sú už dosť pevné a rozprestreté, aby sme leteli.

  1. Hľadanie ideálu, ktorý nás prevyšuje

Čo by bolo napísané na mojom alebo tvojom náhrobnom kameni? Z času na čas je

dôležité položiť si otázku: „Prečo žijem?“ Asi každý chce byť šťastný. Ale, čo to

znamená pre môj alebo tvoj konkrétny život? Vytýčme si skalnú hodnotu, o ktorú tak

ľahko nemôžeme prísť. Potom sa nám všetko ostatné bude zdať ako malé veci. A aj v

ťažkých časoch budeme schopní vďačnosti. Užívanie si života je fajn. Skutočná trvalá

radosť ale prichádza, len keď máme dlhodobé ciele, ktoré nás presahujú. Či už je to

náboženstvo, energia z prírody, ideály, naše hlboké presvedčenie o živote. Najviac

snáď záleží na tom, aby sme neprestávali hľadať pravdu. Čo ak cestovať sa dá aj, ale

vertikálne? Je to nízko nákladové, časovo nenáročné, a o to viac obohacujúce. Cesta,

ktorá aj ľudí zdanlivo žijúcich na jednom mieste (jednoduchí roľníci či mnísi na

samotke), robí múdrych, že si k nim druhí chodia po rady. Hovorí sa, že “Nikto

neurobí tak ďalekú cestu ako ten, kto zostúpi až do hĺbky svojej duše.“ Najlepšie

snáď v tichu, ktorému sa dnešná spoločnosť tak vyhýba. Možno preto, že ticho nie

prázdne. Je plné pravdy o nás. Vtedy sme nútení konfrontovať svoj život so svojimi

skrytými ideálmi. Niekedy to môže byť bolestivé. Som si ale istá, že bolestivejšie je

neuspokojivé zistenie na konci života. Chceme byť na lodi, ktorá sa ženie rýchlo a

nesprávnym smerom? Radšej sa občas pozrime na kompas nášho života.

Tak s úsmevom do toho, pretože úsmev je najrýchlejší a najatraktívnejší spôsob

vyjadrenia vďačnosti. Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť

náš životný príbeh, je omnoho viac. Tak si nenechajme ujsť pokračovanie. 🙂

Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉

Výskumy v oblasti vďačnosti

Pridané do od admin

Väčšina originálnych výskumných štúdií v oblasti vďačnosti je v anglickom jazyku,  no ku každému článku uvádzame aspoň zhrnutie aj v slovenčine a link na originálny článok.

Algoe, S. B. (v tlači). Find, Remind, and Bind: The Functions of Gratitude in Everyday Relationships. Social and Personality Psychology Compass.
– Uvádza, že vďačnosť je evolučne vyvinutý cit, ktorý posilňuje naše vzťahy s partnermi.

 

Algoe, S. B., Gable, S. L. & Maisel, N. C. (2010). It’s the Little Things: Everyday Gratitude as a Booster Shot for Romantic Relationships. Personal Relationships, 17: 217–233.
– Vyššie úrovne vďačnosti po prijatí benefitu ( napr. daru, láskavosti, atď.) sú spojené s vyššou mierou spokojnosti so vzťahmi  a ich hlbšou úrovňou.

 

Bartlett, M.Y., & DeSteno, D. (2006). Gratitude and Prosocial Behavior: Helping When It Costs You. Psychological Science, 17(4), 319-325.
– Vo svojej štúdii zistili, že pociťovanie vďačnosti má za následok milé a nápomocné správanie, aj keď  toto správanie jednotlivca niečo stojí.

 

Emmons, R. A., & McCullough, M. E. (2003). Counting Blessings Versus Burdens: An Experimental Investigation of Gratitude and Subjective Well-Being in Daily Life. Journal of Personality and Social Psychology, 84(2), 377-389.
– Skúma vplyv vďačného správania sa na kvalitu života v troch rôznych štúdiách, zahŕňajúcich zaznamenávanie nálad a skúseností účastníkov s vďačnosťou.

 

Friasa, A., Watkins, P.C., Webbera, A.C., Frosh, J.J. (2011). Death and Gratitude: Death Reflection Enhances Gratitude. Journal of Positive Psychology, 6(2), 154-162.
– V tejto štúdii bolo zistené, že ľudia sa stávajú vďačnejšími za to, čo v živote majú, keď si uvedomia, že nič z toho nie je samozrejmé a všetko je to iba dočasné – inými slovami, keď si uvedomia svoju smrteľnosť. Vizualizácia vlastnej smrti „pomocou živých predstáv a špecifickým spôsobom“ významne zvýšila úroveň vďačnosti.

 

Froh, J. J., et al. (2011). Measuring Gratitude in Youth: Assessing the Psychometric Properties of Adult Gratitude Scales in Children and Adolescents. Psychological Assessment, 23(2), 311-324.
– Empirická štúdia, zaoberajúca sa možnosťou aplikácie škály vďačnosti využívanej pri výskumoch u dospelých na výskumy u detí a mládeže.

 

Froh, J. J., Kashdan, T. B., Ozimkowski, K. M., & Miller, N. (2009). Who Benefits The Most from a Gratitude Intervention in Children and Adolescents? Examining Positive Affect as a Moderator.The Journal of Positive Psychology, 4, 408–422.
– Profitujú niektorí z vďačnosti viac ako iní? Táto štúdia potvrdila, že deti s nižšou úrovňou citlivosti na pozitívne podnety sú viac ovplyvnené vďačnosťou,  ako tie s vyššou úrovňou citlivosti.

 

Froh, J. J., Sefick, W. J., & Emmons, R. A. (2008). Counting Blessings in Early Adolescents: An Experimental Study of Gratitude and Subjective Well-Being. Journal of School Psychology, 46(2), 213-233.
– Štúdia potvrdila, že podobne ako u dospelých, aj u detí v stredoškolskom veku vďačnosť v zmysle vedomého rozpamätávania sa na skutočnosti, za ktoré je jedinec vďačný, má pozitívny vplyv na subjektívny pocit šťastia.

 

Gordon, A. M., Impett, E. A., Kogan, A., Oveis, C., & Keltner, D. (in press). To Have and to Hold: Gratitude Promotes Relationship Maintenance in Intimate Bonds. Journal of Personality and Social Psychology, doi: 10.1037/a0028723
– Tri štúdie o vyjadrení ocenenia vo vzťahoch poskytujú dôkaz, že vďačnosť je dôležitá pre úspešné udržiavanie partnerských vzťahov.

 

McCullough, M. E., Kimeldorf, M. B., & Cohen, A. D. (2008). An Adaptation for Altruism? The Social Causes, Social Effects, and Social Evolution of Gratitude. Current Directions in Psychological Science, 17(4), 281-285.
– Poskytuje pohľad na samotnú vďačnosť, jej sociálny rozmer, evolučnú  históriu a vplyv na druhých ľudí.

 

Sheldon, K. M., & Lyubomirsky, S. (2006). How to Increase and Sustain Positive Emotion: The Effects of Expressing Gratitude and Visualizing Best Possible Selves. Journal of Positive Psychology, 1(2), 73-82.
– Experimentálna štúdia dokazujúca, že pravidelné rozpamätávanie sa na skutočnosti, za ktoré je jedinec vďačný, v kombinácii s projekciou svojho najlepšieho ja, prispievajú k zvýšeniu a udržaniu pozitívneho naladenia.

 

Watkins, P. C., Woodward, K., Stone, T., & Kolts, R. L. (2003). Gratitude and Happiness: Development of a Measure of Gratitude and Relationships with Subjective Well-Being. Social Behavior and Personality, 31, 431-452.
– Výskum, ktorého súčasťou bolo overenie spoľahlivosti testu  GRAT pre meranie vďačnosti a jeho následné využitie pre skúmanie súvisu medzi vďačnosťou a subjektívnym šťastím.

 

Wood, A. M., et al. (2008). A Social-Cognitive Model of Trait and State Levels of Gratitude.Emotion, 8, 281-290.
– Tri štúdie zaoberajúce sa testovaním nového psychologického modelu vďačnosti, ktorý sa zaoberá prepojením emocionálneho prežívania pocitu vďačnosti a individuálnou frekvenciou výskytu takýchto pocitov u jednotlivcov.

 

Wood, A. M., et al. (2009). Gratitude Influences Sleep through the Mechanism of Pre-Sleep Cognitions. Journal of Psychosomatic Research, 66(1), 43–48.
– Táto štúdia dokazuje pozitívny vplyv vďačnosti na kvalitu a trvanie spánku, čo autor vysvetľuje tým, že vďačnosť ovplyvňuje predstavy a celkové naladenie jedinca pred spánkom, ktoré má dopad na kvalitu a dĺžku spánku.

 

Wood, A. M., et al. (2010). Gratitude and Well-Being: A Review and Theoretical Integration.Clinical Psychology Review, doi:10.1016/j.cpr.2010.03.005.
– Práca prezentuje nový psychologický model vďačnosti, ktorý zahŕňa vďačnosť po prijatí pomoci od druhých, ako aj návyk byť vďačný za pozitívne aspekty života.

 

Emmons, R. A., Stern, R.  (2013). Gratitude as a Psychotherapeutic Intervention. Journal of Clinical Psychology, doi:10.1002/clp.22020.
– Autor tvrdí, že na základe experimentálnych štúdií pozitívneho vplyvu vďačnosti na mentálne zdravie a spokojnosť so životom, má vďačnosť vyšší účinok ako samotný optimizmus, nádej alebo súcit.

Ako trénovať vďačnosť?

Pridané do od admin

Ste od prírody pesimista? Nevadí – ovocie vďačnosti je dosiahnuteľné aj pre ľudí bez prirodzenej dispozície k vďačnosti. Byť vďačný nie je totiž len pocit alebo stav, ale predovšetkým schopnosť, ktorú je možné nadobudnúť tréningom.

Shana Schneider, 34-ročná podnikateľka z New Haven v Connecticute, si každý deň píše jednu vec, za ktorú sa cíti byť vďačná. „Robím to už asi rok a dáva mi to úplne novú perspektívu,” hovorí. „Dnes ráno som si všimla, že nebo malo ozaj krásne farby, a tak som sa zastavila a pomyslela si: Možno to je to, za čo budem dnes vďačná.” Schneiderovej nový návyk je jednou z najjednoduchších metód, ako trénovať vďačnosť a stať sa tak šťastnejším.

Podobne ako pri tréningu svalov, je však aj pri tréningu vďačnosti potrebné zvážiť v akej ste „kondícii“ a prispôsobiť tomu aj spôsob, akým vďačnosť rozvíjať. Pre začiatok je vhodné zvoliť menej náročnú metódu, ktorá je vám najbližšia. Niekoľko vedecky overených metód, ako vďačnosť rozvíjať, vám ponúkame nižšie:

  • Metóda troch dobrých vecí (Three Good Things) : Nalaďte sa na vnímanie dobrých vecí v živote. Aspoň jeden týždeň si skúste každý večer zapísať tri veci alebo situácie, za ktoré ste v daný deň vďačný. Skúste si pred zapísaním vybaviť danú spomienku čo najživšie.
  • Ďakovný list (Gratitude Letter) : Napíšte list alebo e-mail, v ktorom vyjadríte svoju vďačnosť niekomu, komu ste ju dávno chceli vyjadriť, no nenašla sa príležitosť.
  • Mentálny rozbor vzťahu (Mental Subtraction of Relationships) : Naučte sa byť vďačný za ľudí vo svojom živote, predstavením si, aký by bol život bez nich – čo by vám bez nich v živote chýbalo.
  • Metóda zážitkových prechádzok (Savoring Walk) : Aj prechádzku je možné využiť pre tréning vďačnosti. Stačí si počas nej všímať veci, ľudí a prírodu okolo seba. Obdiv krás prírody a sveta okolo seba človeka vedie k spontánnemu pocitu vďačnosti, ktorý sa s pravidelnosťou prechádzok utužuje.
  • Denník vďačnosti (Gratitude journal): Veďte si denník, alebo stiahnite aplikáciu, kde si zapíšete tri až päť vecí, za ktoré ste v daný deň alebo týždeň vďačný. Na stránke Plotbase nájdete ďalšie praktické rady a tipy, ako si viesť denník.
  • Zameranie sa na úmysel: Keď dostanete dar, alebo Vám niekto pomôže, usmeje sa, skrátka urobí niečo dobré, snažte sa uvedomiť si a zastaviť sa nad tým, že niekto Vám úmyselne chcel priniesť niečo dobré do života, niekedy aj za cenu, že obetoval svoj čas, premohol svoju lenivosť alebo sa zriekol nejakých finančných prostriedkov. Výskum ukazuje, že vedomé zameranie sa na úmysel vedie ku kultivácii tak pasívnej vďačnosti, ako aj k aktívnemu vyjadrovaniu vďačnosti.
  • Učte deti vďačnosti: Jeffrey Froh, Giacomo Bono, Katherine Henderson a ich kolegovia vyvinuli osnovy vďačnosti pre deti, založené na poznatkoch získaných z výskumu Dr. Froh-a na školách. Výsledky naznačujú, že využitím prístupu popísaného v osnovách vďačnosti je možné merateľne zvýšiť mieru pasívnej a aktívnej vďačnosti, ako aj pocitu šťastia až na 5 mesiacov. Využitie denníka vďačnosti a ďakovného listu sa ukázalo ako efektívne aj pri deťoch.
  • Premýšľajte metafyzicky: výskum naznačuje, že premýšľanie o smrteľnosti, človeka robí vďačnejším za dar života; iná štúdia dokazuje, že aj pravidelná modlitba nás robí vďačnejšími.

Zdroje:

http://greatergood.berkeley.edu/topic/gratitude/definition#what_is
http://www.nbcnews.com/news/other/why-you-should-be-grateful-even-if-you-dont-feel-v16435970

Prečo trénovať vďačnosť?

Pridané do od admin

V priebehu posledného desaťročia bolo publikovaných mnoho vedeckých štúdií dokumentujúcich sociálne, fyzické a psychologické benefity vďačnosti. Výskum naznačuje, že tieto benefity sú dosiahnuteľné takmer u každého človeka, ktorý praktizuje vďačnosť, dokonca aj uprostred protivenstiev, akými sú chronické ochorenia, rakovina alebo blížiaca sa smrť vo vysokom veku. Tu je niekoľko dôvodov prečo byť vďačný:

  • Vďačnosť nám prináša šťastie: Na základe výskumu Roberta Emmonsa, experta v problematike šťastia, Sonji Lyubomirsky a mnohých ďalších vedcov, trénovanie vďačnosti sa ukázalo byť jednou z najspoľahlivejších metód pre zvýšenie miery pociťovaného šťastia a životnej spokojnosti; taktiež posilňuje pocit optimizmu, radosti, nadšenia a ďalšie pozitívne emócie.
  • Na druhej strane, vďačnosť tiež potláča pocity úzkosti a depresiu.
  • Vďačnosť je dobrá pre naše telo: Štúdia Emmonsa a jeho kolegu Michaela McCullougha poukazuje na fakt, že vďačnosť posilňuje imunitný systém, znižuje krvný tlak, znižuje príznaky choroby a robí nás odolnejšími v prípade bolesti, či trápenia. Tiež nás povzbudzuje viac cvičiť a lepšie sa starať o naše zdravie.
  • Vďační ľudia lepšie spia! Dostáva sa im viac hodín spánku každú noc, strávia menej času snahou zaspať a cítia sa sviežejšie po prebudení. Ak chcete spať zdravšie, počítajte Vaše požehnania, nie ovce.
  • Vďačnosť nás robí odolnejšími: Bolo zistené, že vďačnosť pomáha ľuďom zotaviť sa z traumatizujúcich udalostí, dokonca aj veteránom vietnamskej vojny s posttraumatickým syndrómom.
  • Vďačnosť posilňuje vzťahy: Cítime sa vďaka nej bližší a viac spojení s priateľmi a partnermi. Keď partneri cítia a vzájomne si preukazujú vďačnosť, stávajú sa spokojnejšími s ich vzťahom. Vďačnosť môže tiež podporiť rovnejšiu deľbu práce medzi partnermi.
  • Vďačnosť podporuje odpustenie, a to aj medzi rozvedenými manželmi.
  • Vďačnosť nás motivuje dávať: Vďační ľudia sú viac ochotní pomôcť, sú altruistickejší a súcitnejší.
  • Vďačnosť je dobrá pre deti a mládež: 10- až 19-roční mladí ľudia praktizujúci vďačnosť potvrdili vyššiu mieru spokojnosti so životom a zvýšenú mieru pozitívnych emócií, ako aj silnejší pocit spolupatričnosti a prepojenia s ich komunitou.
  • Vďačnosť je dobrá pre školy: Štúdie naznačujú, že vďačnosť má za následok pozitívnejšie vnímanie školy študentmi; čo následne spôsobuje aj vyššiu mieru spokojnosti a nižšie emocionálne vyčerpanie u učiteľov. Dokonca je možné, že vďačnosť môže pomôcť predchádzať syndrómu vyhorenia u učiteľov.

Julian Huguet niektoré zo spomínaných dôvôdov uvádza v komentári k nafilmovanému experimentu, ktorý si môžete pozrieť nižšie.

 

Zdroje:

http://greatergood.berkeley.edu/topic/gratitude/definition